Súdny dvor Európskej únie
TLAČOVÁ SPRÁVA č 04/18, Luxembursko, 18 Január 2018
Návrhy generálneho advokáta vo veci C-528/16
„Smernica o GMO“1 upravuje zámerné uvoľňovanie geneticky modifikovaných organizmov do životného prostredia (GMO) a ich uvádzanie na trh v rámci EÚ. Najmä, organizmy, na ktoré sa vzťahuje uvedená smernica, musia byť povolené po posúdení environmentálneho rizika. Tiež podliehajú sledovateľnosti, povinnosti označovania a monitorovania. Smernica nie, však, sa vzťahujú na organizmy získané určitými technikami genetickej modifikácie, ako je mutagenéza („výnimka z mutagenézy“). Na rozdiel od transgenézy, mutagenéza nie, v princípe, znamená vloženie cudzej DNA do živého organizmu. To robí, však, zahŕňajú zmenu genómu živého druhu. Techniky mutagenézy umožnili vyvinúť odrody semien s prvkami odolnými voči selektívnemu herbicídu.
Confédération paysanne je francúzsky poľnohospodársky zväz obhajujúci záujmy drobného poľnohospodárstva. Spolu s ďalšími ôsmimi združeniami, podala žalobu na Conseil d'État (Štátna rada, Francúzsko) s cieľom napadnúť francúzske nariadenie transponujúce smernicu o GMO2. Tvrdia, že techniky mutagenézy sa časom vyvinuli. Pred prijatím smernice o GMO v r 2001, iba konvenčné alebo náhodné metódy mutagenézy boli aplikované in vivo na celé rastliny. Následne, technický pokrok viedol k vzniku techník mutagenézy, ako sú metódy cielenej mutagenézy, ktoré umožňujú presnú mutáciu v géne s cieľom získať, napríklad, produkt odolný len voči určitým herbicídom. Pre Confédération paysanne a ostatné združenia, používanie odrôd osiva odolných voči herbicídom získaných mutagenézou predstavuje riziko významného poškodenia životného prostredia a zdravia ľudí a zvierat.
V tejto súvislosti, francúzska Conseil d’État vyzvala Súdny dvor, aby objasnil presný rozsah pôsobnosti smernice o GMO, konkrétne rozsah, dôvody a účinky výnimky z mutagenézy, a posúdiť jeho platnosť. Súdny dvor sa tiež vyzýva, aby uviedol, akú úlohu by mal zohrávať plynúci čas a rozvíjajúce sa technické a vedecké poznatky, pokiaľ ide o právny výklad a hodnotenie platnosti právnych predpisov EÚ., vykonávané s ohľadom na zásadu predbežnej opatrnosti.
V dnešnom stanovisku, Generálny advokát Michal Bobek sa najskôr domnieva, že organizmus získaný mutagenézou môže byť GMO, ak spĺňa vecné kritériá stanovené v smernici o GMO3.. Poznamenáva, že táto smernica nevyžaduje vloženie cudzej DNA do organizmu, aby mohol byť charakterizovaný ako GMO., ale len hovorí, že genetický materiál bol pozmenený takým spôsobom, ktorý sa prirodzene nevyskytuje. Otvorený charakter tejto definície umožňuje organizmom získaným inými metódami ako transgenézou spadať pod pojem GMO.. Ďalej, bolo by nelogické vyňať určité organizmy získané mutagenézou z uplatňovania smernice, ak by tieto organizmy nemohli byť v prvom rade charakterizované ako GMO.
Generálny advokát potom skúma, či by výnimka z mutagenézy predpokladaná v smernici o GMO mala znamenať všetky techniky mutagenézy alebo len niektoré techniky. Podľa neho, jediné relevantné rozlíšenie, ktoré by sa malo urobiť, aby sa objasnil rozsah výnimky z mutagenézy, je upozornenie uvedené v prílohe I B k smernici o GMO, konkrétne, či technika „zahŕňa použitie molekúl rekombinantných nukleových kyselín alebo GMO iných ako tie, ktoré sú produkované mutagenézou alebo bunkovou fúziou rastlinných buniek organizmov, ktoré si môžu vymieňať genetický materiál prostredníctvom tradičných šľachtiteľských metód“. Z toho vyplýva, že techniky mutagenézy sú vyňaté z povinností vyplývajúcich zo smernice o GMO za predpokladu, že nezahŕňajú použitie molekúl rekombinantných nukleových kyselín alebo GMO iných ako tie, ktoré sú vyrobené jednou alebo viacerými metódami uvedenými v prílohe I B..
Generálna advokátka poukazuje na to, že ani historický kontext, ani vnútorná logika smernice o GMO nepodporujú tvrdenie, že zákonodarca EÚ mal v úmysle vyňať iba bezpečné techniky mutagenézy, keďže stáli v r. 2001. Domnieva sa, že generická kategória označená ako „mutagenéza“ by mala logicky zahŕňať všetky tieto techniky, v danom momente relevantnom pre daný prípad, ako súčasť tejto kategórie, vrátane akýchkoľvek nových.
Ďalšie, generálny advokát skúma, či by členské štáty mohli v skutočnosti zájsť nad rámec smernice o GMO a rozhodnúť sa podriadiť organizmy získané mutagenézou buď povinnostiam stanoveným v smernici, alebo čisto vnútroštátnym pravidlám. Zastáva názor, že vložením výnimky z mutagenézy, zákonodarca EÚ nechcel túto záležitosť upravovať na úrovni EÚ. Podľa toho, že priestor zostáva neobsadený a, za predpokladu, že členské štáty budú rešpektovať svoje celkové záväzky vyplývajúce z práva EÚ, môžu prijímať právne predpisy týkajúce sa organizmov získaných mutagenézou.
Pokiaľ ide o platnosť výnimky z mutagenézy, generálny advokát uznáva, že zákonodarca je povinný svoje nariadenie primerane aktualizovať. Táto povinnosť sa stáva kľúčovou vo vzťahu k tým oblastiam a otázkam, na ktoré sa vzťahuje zásada predbežnej opatrnosti, takže platnosť právneho opatrenia EÚ, akým je smernica o GMO, sa nemá posudzovať len so zreteľom na fakty a poznatky, aké boli v čase prijatia tohto opatrenia, ale aj s ohľadom na povinnosť primerane aktualizovať právne predpisy.
Však, generálny advokát nevidí žiadne dôvody vyplývajúce zo všeobecnej povinnosti aktualizovať právne predpisy (v tomto prípade posilnená zásadou predbežnej opatrnosti) ktoré by mohli ovplyvniť platnosť výnimky z mutagenézy.
Vyjadrenia a medializácia
v nemčine:
švédsky:
Francúzsky:
Súvisiace odkazy: